Nekonečné cesty diaľavám v ústrety
vedú strminami, cez doliny, hory,
okolo jaskýň, kam slnko nesvieti,
k potokom, ktoré nestretnú sa v mori;
popri večných snehoch na ľadových poliach,
cez lúčiny zjari pestro rozkvitnuté,
po kamennom štrku, kotlinách i holiach,
po sviežej pažiti vedú diaľne púte.
Nekonečné cesty do diaľav rozprestreté
vedú pod mračnami, hviezdami jasnými.
Ale biedne nohy, čo prešli po svete,
najradšej zamieria do rodnej doliny.
Oči, čo privykli jagavým pokladom,
videli i čudesá nepoznané,
najväčšmi okrejú najmilším výhľadom
na rodnú chalúpku, na vŕšky a na stráne.
vedú strminami, cez doliny, hory,
okolo jaskýň, kam slnko nesvieti,
k potokom, ktoré nestretnú sa v mori;
popri večných snehoch na ľadových poliach,
cez lúčiny zjari pestro rozkvitnuté,
po kamennom štrku, kotlinách i holiach,
po sviežej pažiti vedú diaľne púte.
Nekonečné cesty do diaľav rozprestreté
vedú pod mračnami, hviezdami jasnými.
Ale biedne nohy, čo prešli po svete,
najradšej zamieria do rodnej doliny.
Oči, čo privykli jagavým pokladom,
videli i čudesá nepoznané,
najväčšmi okrejú najmilším výhľadom
na rodnú chalúpku, na vŕšky a na stráne.